Za posledné roky nachádzam vo svojej praxi fyzioterapeutky vášeň k jednému svalu nášho tela, ktorý som paradoxne poznala ako sval m. iliopsoas. Ale realita a fakt je taký, že sval m. iliopsoas tvoria dva svaly, ktoré majú každý iný smer vlákien, a preto z pohľadu biomechaniky aj inú funkciu. Sú to ujo psoas a ujo illiacus.

Ujo psoas patrí medzi najdôležitejšie stabilizátory panvy a v podstate celej pólky tela, pretože jeho horná časť plynulo prechádza aj pri bránici a vzniká kúzelné spojenie medzi bránicou a psoasom. Psoas je tým pádom aj výdychový sval a jeho dysfunkcia môže ovplyvňovať aj dýchanie, dychovú vlnu a kompenzácie cez krčnú chrbticu.

Takže ak hľadáte magický sval, ktorý dokáže vypnúť dokonca aj svaly prstov na nohách a tým ovplyvniť funkciu kolena či členku, kľudne to môže byť psoas.

Puká vám v bedrovom kĺbe, keď krčíte a vystierate dolnú končatinu v ľahu na chrbte alebo ešte viac, keď dvíhate vystretú dolnú končatinu hore a dole, proste tak ako na spartakiáde? Tak to môže byť dysfunkčný psoas, ktorý má zvýšené napätie a tým ovplyvňuje aj funkciu väzu v tejto oblasti. Jeden z nich tam tak preskakuje pri pohybe po kosti a robí také nepríjemné vnútorné puk puk, čo môže byť fakt nepríjemný pocit. Ale nie je to nič nebezpečné, nepuká to kosť ani sa tam nič neláme, len nám to naznačuje dysfunkciu tohto krásavca psoasa.

Naozaj mám pocit, že psoas je kráľ svalov.

Ale ako to vlastne je? Treba ho naťahovať, uvoľňovať alebo práve naopak aktivovať?

Ešte vám položím jednu otázku a tou je: “Ktoré miesto nášho tela má najviac jaziev?”

Je to brucho, kde sa hlavne v spodnej časti vykonávajú mnohé operácie a máme tam aj jazvy. Spomeniem len cisársky rez, slepé črevo, prietrže a všetky laparoskopické operácie. Každá operácia môže spôsobiť inhibíciu svalu, ktorý sa nachádza v jej mieste. Po operáciách brucha to býva veľmi často práve psoas. Operácia je forma úrazu a každý úraz vytvára inhibíciu.

Práve preto býva psoas veľmi často inhibovaný a nie facilitovaný, práve preto ho u väčšiny klientov aktivujeme a neuvoľňujeme. Psoas je vo zvýšenom napätí, lebo má narušenú funkciu, ale v smere inhibície.

Naše telo kompenzuje zníženú funkciu svalov iným svalom, najčastejšie antagonistom, ktorý má následne tiež zníženú funkciu a zvýšený tonus. Psoas kompenzuje najčastejšie m. quadratus lumborum na tej istej strane. Ako druhý sval to môžu byť priťahovače bedrového kĺbu na tej istej strane a ako tretie opačný m. quadratus lumborum. Ale tu to to vôbec nemusí končiť, lebo cez fascie sa to prenáša ďalej na opačnú stranu a proste kdekoľvek, záleží od toho, čo každý robíme a ako sa hýbeme.

Najčastejším príznakom inhibovaného psoasu je bolesť krížov na jednej strane, môže sa jednať o bolesť v sakroiliakálnom kĺbe alebo kdekoľvek v oblasti krížov. Bolesť sa zvyšuje pri úklone a predklone, takže predklonové pozície v jóge, hlavne tie v sede, bývajú dosť bolestivé a provokujúce bolesť. Ďalším takým zaujímavým príznakom, je “chôdza pokakaného” po dlhšom sedení na stoličke, ktorá vyzerá, všetci viete ako, ale proste prvé kroky sú v znamení “pokakanca” a problému sa vystrieť. Po pár krokoch už je to lepšie a zachvíľku behám ako srnka. Ak ste viacej vnímaví, tak si viete všimnúť aj symptóm, že jednu dolnú končatinu máte v pozíciách inú. Napríklad v balančnom bojovníkovi som na jednej nohe ako kráľovná jógy a na druhej ako trasľavá huspeninka. V pozícii stromu som s jednou nohou ako pevný dub a druhou nohou ako výhybka a mám problém udržať panvu rovno.

Je ešte jedna jógová pozícia, ktorá ale že úplne ukazuje funkciu psoasu. Tou pozíciou je loďka. Psoas je hlavne flexor bedrového kĺbu a testujem ho s vystretou dolnou končatinou v kolene, presne ako máme dolné končatiny v plnej pozícii loďky. Ak je psoas slabý, padneme krížami do kyfózy, čiže sa tam tak zhrbíme a vtedy už nepracuje psoas, ale qudratus lumborum. Nie je vám táto kompenzácia povedomá z predchádzajúcich riadkov?

Čo urobím, keď sa takto cítim a pozícia loďky je nad moje sily?

Ak mám jazvu, pošúcham si ju nejakým malým uterákom, následne uvoľním m. quadratus lumborum buď tenisovou loptičkou alebo pozíciou úklonu v skríženom sede alebo pomocou dieťaťa do strany, alebo proste dychom a tlakom na bolestivé miesto svalu. A až následne aktivujem psoas mojím známym sedačkovým cvikom, kde rada používam ako záťaž polkilovú fľašu oblúbeného nápoja v igelitke z navštevovaných potravín 🙂 Takýmto postupom opravujem pohybový návyk so spoluprácou pána Mozga a každý deň viac a viac fungujem v rovnováhe.

Loďku vieme robiť aj s pokrčenými kolenami a postupne pridávať vystieranie jednej a až potom oboch dolných končatín do tejto plnej verzie.

Tento sedačkový cvik fakt neviem popísať, ale nahrám videjko a postnem na sociálne siete. Existujú aj iné pozície, ktorými aktivujeme psoas ako súčasť pohybu a to sú všetky tie, kde v bedrovom kĺbe robíme flexiu, čiže už aj obyčajné dvíhanie nohy hore-dole ho aktivuje, krúženie dolnou končatinou tiež, aktivácia brucha a pohyb dolných končatín a dokonca aj predklony v sede, ale len s vystretým chrbtom, lebo vtedy nás potiahne psoas.

Na záver len toľko, že ak sa vám opakujú bolesti na jednej strane krížov a našli ste sa v jednom z popisovaných príznakov, spomeňte si na jazvy na bruchu alebo aj po nástrihu pri pôrode a venujte pozornosť najprv im. Následne uvoľníme to, čo pracuje veľa a aktivujeme to, čo nepracuje. Takto sa dáme do rovnováhy a náš pán Mozog nebude mať dôvod vysielať zvýšené napätie do spomínaných svalov, lebo všetko sa mu bude páčiť a bude fungovať v rovnováhe.

Už si tiež myslíte aj vy, že PSOAS JE KRÁĽ SVALOV?