Blíži sa začiatok nového roka a toto obdobie života je spojené s predsavzatiami. Mnohé z týchto rozhodnutí sa týkajú cvičenia a pohybu.

My ľudia máme takú vlastnosť, akú iné tvory (myslím zvieratá) nepoznajú – chceme všetko hneď a okamžite. S touto vlastnosťou je spojené aj cvičenie, ktoré zo začiatku vyzerá tak, že sme naozaj motivovaní a cvičíme každý deň, ale po nejakom čase je z každodennej návštevy fitka už len 3 krát do týždňa a postupne ani raz.

To je ešte ten lepší, bezbolestný príklad. Veľakrát sa však stane, že začneme cvičiť, makáme ako stroje a zrazu sa objaví bolesť a my musíme prestať cvičiť, lebo bolesť nám nedovoľuje či už cvičiť vo fitku, praktizovať jógu alebo behať.

Tento článok píšem práve preto, aby sme spolu vstúpili do nového roka so zdravým vzťahom k pohybu a cvičeniu.

Čo sa vlastne deje s naším telom, keď začneme brutálne cvičiť a ideme “from zero to hero” (preklad: z nuly na hrdinu)?

Každý jeden typ športu potrebuje regeneráciu, potrebuje čas na to, aby si svaly, kĺby a väzy oddýchli. Keď neregenerujeme dostatočne a sme neustále v jednom kole, naše telo je skoro stále v sympatikovom nastavení, pri ktorom sú cievy stiahnuté. Konstrikcia (stiahnutie ciev) znamená nedostatočné prekrvenie a hojenie, čo zase znamená väčšie riziko zranenia.

Poznáte to, keď idete lyžovať, prvý aj druhý deň je všetko v poriadku, ale tretí deň cítite, že proste nohy sú tvrdé, nevládzete. Samozrejme, že sa vieme prekonať a lyžujeme ďalej, ale koleno sa omnoho ľahšie podvrtne a je štatisticky dokázané, že úrazy sa stávajú v druhej polovici lyžovačky.

Úplne rovnako je to aj s cvičením, keď začneme makať veľa a bez oddychu. Vôbec sa nemusí stať úraz, ale jedného dňa urobíte pohyb, ktorý ste robili už veľakrát predtým, ale zrazu to nejde. Naše telo si vypýta oddych, či sa nám to hodí alebo nie. Čo sa deje s našou hlavou a aký to má vplyv na telo?

Tak veľmi chceme cvičiť, no nedá sa, tak na seba podvedome tlačíme a sme nespokojní, čo nás ešte viac dáva do sympatikového nastavenia, čo znamená nedostatočné hojenie a tvorba kortizolu ako na bežiacom páse.

Ja viem, že tento príbeh poznáte, aj ja ho veľmi dobre poznám a nie len jeden krát.

Čo je teda ten prirodzený spôsob cvičenia, kedy sa nám telo poďakuje príjemným pocitom?

Venujte sa tomu, čo vás baví a nezabúdajte na regeneráciu. Ak cvičíte ľahkú jógu bez výraznej silovej zložky, môžete kľudne cvičiť aj každý jeden deň. Ak ale jóga obsahuje silové prvky, potrebujete minimálne 24 hodín na regeneráciu. Regenerácia neznamená, že sa nebudete hýbať, ale namiesto jógy si doprajete prechádzku alebo si zabeháte.

Ak cvičíte vo fitku a dvíhate váhy, regenerácia sa predlžuje až na 48 hodín.

Takisto každodenný strečing nie je úplne dobrý nápad, aj to je dobré striedať s jógou alebo silovým tréningom.

Ako je to s behaním?

Ja viem, že mnohí behajú každý jeden deň a niekto to fakt bombuje a behá dlhé trasy. Prečo potom vznikajú u týchto ľudí rôzne syndrómy? Syndróm je len popísanie komplexu príznakov bez toho, aby sme odhalili príčinu. A tou príčinou býva veľmi často preťažovanie – jednosmerné opakovanie nejakého pohybu či aktivity.

Ak trénujete na maratón (ono je to teraz také nejaké moderné), tak meňte smer, akým beháte, lebo každá cesta je nejako naklonená a ak dávate denne kilometre stále v rovnakom, aj keď mini sklone, ukáže sa to na vašom tele. Hlavne v oblasti panvy, bedrového kĺbu, kolena a achillovej šľachy.

Zakončím tento článok tým, že je dôležité nájsť rovnováhu medzi ničnerobením a robením príliš veľa. Oboje sú zabijácke nastavenia, ktoré dlho nevydržíme, ale aktivitu pod názvom rovnováha vnáša telo do parasympatického nastavenia, kedy sa všetko regeneruje a hojí.

Pravidelnosť a konzistentné cvičenie s radosťou je práve to, čo každý z nás potrebuje.

Ľudské telo má rado zmenu, má rado pohyb, má rado život, tak meňte aj svoje hodiny jógy, meňte pozície, používajte rôzne pomôcky a modifikácie.

Na svete je toho tak veľmi veľa, prečo teda robiť stále dokola len to isté?

Hnacím motorom zmeny k pohybu by mala byť túžba zmeniť životný štýl, jesť, hýbať sa a celkovo žiť zdravšie, čo sa podpíše aj na tele, na tom, ako vyzerá, ako sa formuje a hlavne, ako sa my sami cítime.

Nech je našou motiváciou zmena ku zdravšiemu životu.

A taká tá mierna frustrácia, że niečo nejde úplne podľa plánu, je v poriadku, práve tá nás nakopáva ešte viac k tomu, aby sme sa hýbali, užívali si každý deň a robili to, čo je pre každého jedného z nás dobré a vhodné.