Dnešný fyzioyoga príbeh som si odkladala práve na túto chvíľu, pretože som poznala spúšťač bolestí mojej klientky, ale nevedela som to presne pomenovať. Vedela som, že toto je ono, ale prečo alebo na čo táto pravidelná bolesť ukazuje, bola pre mňa ešte veľká neznáma. Teraz nastal ten správny moment na príbeh s názvom “Každoročný pôst a bolesť”.
Možno Vám príde na um otázka: “Naďa, čo to píšeš, veď pôst je zdravý, veď nejeme hlúposti, nepijeme a je to len nejaký čas.” Tento článok nie je o pôste, to prenechám iným, ale je o tom, s čím je pôst spojený, a to je kontrola a snaha o dokonalosť spojená so strachom zo zlyhania.
Pred nejakým časom prišla ku mne klientka, mladá žena, športovkyňa, ktorú opakovane každý rok trápili bolesti vedľa lopatky. Zaujímavé bolo, že bolesti začali len v jednej časti roka a to bol pôst. Priznala sa mi, že ho dodržiava veľmi prísne a baví ju kontrola toho, čo zje, koľko zje a kedy. Akokeby sa počas toho mesiaca prepla do módu, v ktorom počíta a kontroluje všetko, čo dá do úst. Jej prvá myšlienka je vždy jedlo a počas dňa to isté – plány a dávanie pozor na potraviny. Prvé dni je to samozrejme vždy najhoršie, pretože je to zmena a niečo nové. Zvyčajne tretí-štvrtý deň v noci zrazu z ničoho nič pocítila táto krásna slečna bolesť medzi lopatkami. Myslíte si, že si niečo natrhla pri bežnom otáčaní sa v posteli? Alebo si zlomila nejakú kosť či spravila akékoľvek iné poranenie? Myslím si, že väčšina odpovedí je, že určite nie. Ale prečo tá bolesť prišla? Prečo ju pociťuje rok čo rok na tom istom mieste vždy počas pôstu? Iné časti roka sú bez bolesti a to cvičí, športuje, pracuje a robí to isté, len nedrží tento striktný pôst.
Slečna bola veľmi otvorená a sama priznala, že na seba tlačí a vytvára stres. Po tejto informácii som vedela, že príčinou týchto bolestí nebude len telo, ale dôležitú úlohu zohráva pán Mozog, takže išlo o bolesť neuroplastickú. Niekedy a pri niečom však táto bolesť musela vzniknúť a pán Mozog si ju zapamätal. Teraz vysiela informácie o nej vždy, keď sa dostane do podobnej situácie, kde cíti ohrozenie, v prípade tejto klientky to bol stres, tlak a kontrola. PERFREKCIONIZMUS, SNAHA PO KONTROLE A SEBAKRITIZOVANIE zvyšuje citlivosť na bolesť a môže byť spúšťačom rovnakých bolestí, no bez poškodenia tkanív. Paradoxné na tom je, že bolesť je naozaj reálna, naozaj uchopiteľná, naozaj nepríjemná, ale lieky, terapie a operácie na ňu moc nezaberajú, len dočasne, lebo príčina nie je v štruktúre a poškodení, ale vo zvyku pána Mozga posielať nám tieto informácie o bolesti.
Preto som sa rozhodla pri tejto krásnej slečne spojiť fyzioterapiu s liečbou neuroplastickej bolesti. Najprv som ju vyšetrila a našla nerovnováhu a po dlhšom skúmaní príčinu, úraz, ktorý to celé spustil. Následne som jej vysvetlila, čo je to bolesť, kde vzniká a ako sa niekedy pán Mozog s nami hrá, pretože asi nastala chyba v programe. Všetko je to čistá neurológia, žiadne čoro-moro záležitosti. Keď sa na to pozrieme zo stránky neurológie, tak som pri terapii tejto slečny spojila všetky nervové systémy (centrálny, periférny aj vegetatívny). V podstate sme najprv vstúpili do traumy a príčiny bolestí na úrovni tela a následne cez sympatikus a parasympatikus do emócií a módu uteč alebo útoč.
Ako prebiehalo vyšetrenie?
Po krátkom, ale naozaj intenzívnom rozhovore na začiatku, kedy sme spolu s klientkou nadviazali kontakt a začali sme chápať jedna druhú, slečna videla, že sa o jej problém naozaj zaujímam a mám snahu zistiť príčinu. Vtedy nastal ten správny čas na vyšetrenie svalov.
Slečna popisovala bolesť vedľa lopatky, dokonca až tak nejako hlboko pod lopatkou, preto som začala svalmi, ktoré sú zodpovedné za pohyb lopatky nahor a nadol. Testujem to pomocou extrarotácie a intrarotácie hornej končatiny, kedy sa lopatky hýbu (teda mali by sa) spolu s ňou. Porovnávam vždy obe strany, aby som mala reálnu odpoveď, a aby aj slečna cítila rozdiel medzi nimi. Pohyb lopatky smerom nahor bol obmedzený, takisto aj smer nadol. Preto som slečnu poprosila, aby si ľahla na chrbát a palpačne som vyšetrila svaly, ktoré hýbu lopatkou oboma smermi. Našla som bolestivé zvýšené napätie na svale m. levator scapulae (zdvíhač lopatky) a na spodnej časti trapézového svalu. Trapézový sval rozdeľujeme na tri časti a odporúčam testovať každú jeho časť zvlášť, lebo každá časť má trošku inú funkciu. U slečny bola horná a stredná časť funkčne v poriadku, ale na hornej časti bol výrazne zvýšený tonus, kompletne v celom svale. Hm? A vtedy mi to došlo… opýtala som sa slečny, či sa jej niekedy pri cvičení nestalo, že ju pri príťahoch alebo jednoručkách pichlo pri lopatke a bolelo pár dní? A odpoveď bola áno, pred niekoľkými rokmi pri tréningu cítila presne toto, ale nepridelila tomu nijakú dôležitosť. Trénovala ďalej, aj keď to bolelo. Čo sa tam stalo? Počas príťahov si jemne poškodila nejaké svalové vlákno v svale levator scapulae, pán Mozog ho následne vypol, lebo cítil ohrozenie. Slečna však tlačila na seba a makala ďalej, aj cez bolesť, lebo veď je pôst a povedala si, že každý deň bude cvičiť a musí to dodržať. Vytvorila si kompenzáciu cez spodný trapéz. Postupne oba tieto svaly už nevládali, lebo mali narušenú funkciu, jeden bol facilitovaný a druhý inhibovaný. Pán Mozog si zobral na pomoc horný trapéz a sval, ktorý sa volá subscapularis. A bolesť sa začala ukazovať práve na týchto svaloch, ktoré ale nie sú príčinou.
Uvoľnili sme spodný trapéz, aktivovali levator scapulae a bolesť subscapularis aj horného trapézu bola preč.
Aké bolo spojenie s pôstom?
Prvotný úraz sa stal počas pôstu a bol spojený s výkonom a tlakom. Každoročný pôst a kontrola vracali slečnu do rovnakého ohrozenia (teda na úrovni pána Mozga), pretože on vníma vždy to isté, a počas pôstu sa zase spojili všetky aspekty, kedy sa úraz stal, aj keď slečna nerobila príťahy. Ale takto je pán Mozog naučený, tak prečo by mal reagovať ináč?
Už len samotné uvedomenie, že nie je dôvod na takéto bolesti, ktoré sa objavujú len raz do roka a nemajú nič spoločné s čerstvým úrazom, je prvým krokom k zlepšeniu. Takisto istota, že slečna vie, čo má robiť, že má svoju kúzelnú paličku, ktorou je korekcia ušitá na jej problém, jej dáva nastavenie tvorcu a nie obete. A ako posledné, pôst robí preto, lebo ju to baví a nie preto, lebo musí, takže je tu obrat z musím na môžem.
