HOLD ON TO NOTHING AND YOU WILL SEE THAT YOU HAVE EVERYTHING.

Niekedy nevychádzajú veci ako chceme.

A čím viac chceme, tým viac to nejde.

Pre mňa bolo vždy veľmi ťažké prijať situácie také, aké sú.

Vždy som sa snažila mať pod kontrolou čo najviac vecí, pretože som si myslela, že tak ich viem smerovať tam, kam chcem ja.

Až kým sa nezačali diať situácie, kde som to proste nevedela a ani nemohla ustrážiť, kde si život povedal, že to proste pôjde ináč a hotovo. Čím viac som sa snažila kontrolovať, tlačiť, tým viac som sa cítila vyčerpaná a strácala som svoju energiu.

Strácala som jas v očiach, radosť zo života a následne aj inšpiráciu. Pretože som sa upla len na to, čo nešlo a tým pádom som prehliadala to, čo sa mi ukazovalo inde – iná cesta, zdravšia, lepšia pre mňa, plná novej tvorby a nápadov.

Posledné týždne mám pocit, že som sa veľmi vložila do jedného projektu, ktorý nejde podľa mojích predstáv a tak, ako išli iné projekty predtým. Svoju pozornosť som na 100 percent venovala len tejto veci. A nič sa nedialo želaným smerom. Až kým sa udiala jedna nechcená situácia, pri ktorej som už ale vnímala, že A DOSŤ!

Je to presne tak, ako keď varíme niečo v hrnci a buble to. Keď nestíšime oheň, vyvrie to a my buď stíšime následne silu ohňa alebo sa uhasí sám. Toto sa udialo mne.

Čo to pre mňa znamená?

Uvedomením, že som naozaj urobila všetko preto, aby sa daný projekt uskutočnil. Uvedomenie, že akokoľvek to dopadne, je to v poriadku, aj keď nie tak, ako som si to predstavovala.

Prijatím týchto uvedomení dávam priestor voľnému priebehu a púšťam to, čo ma vyčerpávalo (telo mi to dalo jasne najavo).

Ako?

• začala ma bolieť pravá pólka zadku, môj hruškovitý sval je ako kameň a bolestivý pri každom pohybe
• na pravej strane pery sa mi vyhodil herpes
• bolí má pravá strana hlavy
• začali ma postupne bolieť aj kríže

Myslím si, že by som bola už fakt slepá a hluchá, ak by som nepočúvala signály môjho tela, ktoré sú dominantné na pravej strane. Je to náhoda, že vpravo ? Veru nie, pravá strana je o výkone, je o tlačení a prílišnej snahe ovládať. Čo viac ešte na tej pravej strane potrebujem zažiť, aby som konečne zastavila tento men’s world a namiesto toho sa spoľahla na to, čo je teraz? Ja viem, že už to znie ako také klišé, ale to je naozaj jediná cesta, ktorá nevyčerpáva.

Ako to ale urobiť?

• sústredím sa na to, vďaka čomu sa cítim bezpečne
• robím hlavne to, čo mi robí radosť
• robím to, vďaka čomu cítim momentálne lásku

Vy, čo ma poznáte, viete, že všetko si píšem ručne do “môjho zošita”. Práve teraz prepisujem slová a myšlienky zo zošita do počítača. Keď píšem rukou, vnímam, akoby som písala z duše. Teraz, ako to prepisujem, vnímam, ako sa viac a viac usmievam. Písanie je môj dar, písanie je moja vášeň, písanie mi robí radosť. Cítim lásku a bezpečie.

Niekedy je ťažké zastaviť sa a toto všetko si uvedomiť, práve preto píšem o mojich pocitoch a uvedomeniach, ktoré možno pmôžu niektorým z vás na chvíľku sa zastaviť a začať si klásť otázky.

Ak budeme robiť stále dokola tie isté veci, nič sa nezmení, všetko bude stále rovnaké.

Hold on to nothing and you will see that you have everything!