Dnešná nedeľná chvíľka fyzioyogy bude osobná a myslím si, že pre mnohých z nás dôležitá.
V dnešnom svete, kedy sme obklopení kultom krásy a perfekcionizmu, je ťažké priznať, že to všetko je len zbytočné naháňanie sa, pri ktorom klameme v prvom rade sami seba.
Pôsobím na sociálnych sieťach, samozrejme zdieľam pekné fotky a píšem články, ale mám takisto ako vy slabé a čierne chvíľky.
Prečo to píšem?
Pretože fyzioyoga je o ľudskosti, o prirodzenosti a priznať svoju slabosť neznamená, že sa ľutujeme, ale že sa nebojíme ukázať svoje zraniteľné miesto.
Úprimnosť je to, čo v dnešnej dobe zostalo zatvorené v šuflíku a bojíme sa priznať, že v hlave máme vír rôznych myšlienok a pasujeme sa každý deň s mnohými emóciami.
Ja by som bola rada, aby ste vedeli, že som z mäsa a kostí a moja hlava pracuje častokrát na plné obrátky a vytvára rôzne príbehy so scenárom Stevena Spielberga.
Mojím najväčším strachom je strach z opustenia, strach, že stratím svojich blízkych. Viem, že ho tiež máte mnohí z vás a je naozaj dôležité ho priznať a porozprávať sa so svojimi najbližšími, ktorí vtedy majú šancu pochopiť naše správanie alebo vnímanie situácie či konfliktu.
Je prirodzené mať strach, ale je zbytočné nechať sa ním ovládať.
Strach potom ovláda naše činy a robíme veci, ktoré následne ľutujeme. A toto je neskutočne deštrukčné. Obviňovať sa z niečoho, čo sme urobili, nemá žiaden význam. Prečo? Lebo vtedy v tej chvíli by sme to neurobili ináč, ale vieme sa zachovať inakšie teraz a nepadnúť zase do jamy, ale zastať a uvedomiť si, že ju môžeme obísť.
O tom sú chyby, že sa z nich naučíme, ako to nabudúce neurobiť. Ak budeme dokola robiť veci rovnako, budú sa diať tie isté veci.
Ak to tak chcete, tak pokračujte.
Ja však viem, že niektoré veci túžim zmeniť a preto je moja reakcia iná, ako bola doteraz.
Keďže duša a telo sú prepojené, platí to aj o našich pohybových návykoch. Je to úplne rovnaké… Ak chcem odstrániť bolesť krížov, potrebujem zmeniť prístup. Zmeniť návyk, zmeniť to, čo mi bolesť spôsobuje.
Verte mi, že my sami presne vieme, kde je problém, my sami poznáme seba najlepšie a vieme, čo nás sem dostalo.
Z celého srdca nám prajem dostatok “pozastavení”, že haló, ale toto tu už bolo a ja si to teraz želám spraviť ináč!
