Základnou úlohou centrálnej nervovej sústavy smerom k pohybu je učiť sa nové pohyby. Základným stavebným prvkom ľudského života je zmena, zmena v pozitívnom, ale aj negatívnom zmysle slova.
Každý jeden úraz , bolesť, operácia, piercing, tetovanie, vyberanie znamienka, dokonca aj očkovanie a modriny vyvolávajú bolesť. Telo si vytvorí náhradné mechanizmy pohybu, aby sme sa vedeli naďalej hýbať, starať sa o seba, svojich blízkych, vykonávať bežné aktivity. Tieto náhrady vo fyzioyoge nazývamé kompenzácie. Kompenzácie sú v poriadku, pokiaľ nespôsobujú ďalšie bolesti a nenarušujú funkciu.
Svalové dysfunkcie sú svalové nerovnováhy, ktoré vznikajú kvôli už vyššie spomenutým príčinám, a následne dochádza k oslabeniu určitých svalových vlákien. Funkciu tohto svalu preberie iný sval, najčastejšie tzv. antagonista (sval vykonávajúci opačný pohyb) – napríklad m. triceps brachii /extenzor lakťa/ je agonista a biceps brachii /flexor brachii /antagonista. Oba tieto svaly majú narušenú svoju funkciu, lebo jeden z nich pracuje málo a druhý pracuje veľa. Pre centrálny nervový systém je to narušenie naučenej fyziologickej funkcie a vyšle do oboch svalov zvýšené napätie – tzv. hypertonus. A toto je celkom klúčová informácia, že aj oslabený aj príliš pracujúci sval majú zvýšené napätie. Čo to znamená do praxe fyzioyogy? Keď budeme strečovať a naťahovať všetky svaly, ktoré sú v hypertonuse, tak pravdepodobnosť, že uvoľňujeme sval, ktorý je slabý, je veľmi veľká. Následne len prehlbujeme svalovú nerovnováhu a dysfunkciu okolitých kĺbov.
FYZIOYOGA ponúka vysvetlenie a rozdelenie svalov na najčastejšie preťažované a slabé. Následne vyberá z množstva jógových pozícií modifikácie, ktoré sa hodia do tohto FYZIOYOGA vzorca a spája ich do komplexov cvičení pri bolestiach rôznych častí tela. Jógové pozície sa nemenia, len sa na ne pozeráme očami fyzioterapie a biomechaniky, dodržiavame fyziologické rozsahy, rešpektujeme individualitu každého človeka a vieme presne, čo robíme. Na cvičenie sa sústredíme, a vy už viete prečo….. lebo keď nevieme, aká je predstava o tom, ako chceme vyzerať, ako sa túžime hýbať, tak dopracovať sa tam bude nemožné alebo krátkodobé. Takisto vieme o našom mozgu, že pri extrémnej záťaži si volí kompenzácie a zabehnuté pohybové vzorce a tie len prehlbujú určitý problém a dysfunkciu.
Kompenzácií môžeme mať veľmi veľa a dokonca bolesť býva často úplne niekde inde, ako je príčina bolesti. Cez kompenzácie sa problémy zreťazujú a napríklad vytknutý členok môže časom spôsobovať aj bolesti ramena. Ako sa to môže stať ? Tkanivá sa zahoja, ale mozog si pamätá. Napr. vytknutý členok – pamätá si na bolesť, ktorá nám nedovoľovala na ňom stáť. Druhá noha bola zaťažovaná omnoho viac a to spôsobilo vychýlenie panvy. Aby sme nepadali do jednej strany, snažil sa mozog vyrovnať trup cez ťah za rameno. Tkanivá v členku sa zahojili, ale telo ako majster kompenzácií si vytvorilo adaptačný mechanizmus a začalo používať rameno omnoho viac ako za normálnych okolností. Členok už nebolel, ale rameno áno. A takto môže dôjsť ku zreťazeniam po každom úraze, operácii či akejkoľvek bolesti.
A teraz Vám prezradím ešte jedno tajomstvo – mozog je veľmi veľmi veľmi šikovný, ale je aj veľmi veľmi veľmi lenivý. Preto si vyberá tú najjednoduchšiu, zabehnutú, opakovanú cestu. Pre pohyb to znamená, že si vyberie automatizmus, to, čo často opakujeme a robíme. Ak je automatizmom nejaká kompenzácia, ktorá vedie ku svalovej dysfunkcii, bude sa táta nerovnováha prenášať aj do cvičenia jógy a hocijakého pohybu.
Riešením je preťažovaný sval uvoľniť a následne oslabený sval aktivovať, a nie len jedenkrát, ale opakovane, minimálne 30 dní, aby sme nový pohybový návyk prepísali v centrálnej nervovej sústave a ukázali mozgu tú jednoduchú, zautomatizovanú cestu, ktorú si bude vyberať namiesto tej patologickej, čo spôsobovala bolesti a poruchu funkcie.
Základné princípy cvičenia fyzioyogy pomáhajú pri úprave pohybových návykov a tým ukazujú lenivcovi menom Mozog, že túto cestu si zvoľ, toto používaj, vyskúšaj toto.
Pri cvičení jógy sa stretávame s mnohými kompenzáciami . Najčastejšie z nich sú zadržiavanie dychu, priťahovanie ramien k ušiam, zatínanie zubov, prehýbanie sa v krížoch, krčenie prstov na nohách a snaha chytiť sa rukami podložky. Ak do pozícií zapájame kompenzácie, mozog je zase naspäť pri starom pohybovom vzorci. Preto je cvičenie s ľahkosťou a primeranou náročnosťou kľúčom k úprave pohybového návyku a následne zlepšeniu kvality života.
