Ako som písala v článku predtým, svalová dysbalancia je vlastne nerovnováha medzi svalmi, ktorá nie vždy spôsobuje problémy. Môžeme ich mať veľké množstvo a fungovať úplne normálne.

Pozorujem take tri scénare, ktoré majú moji klienti v spojitosti so svalovou nerovnováhou spustenou nejakým úrazom alebo operáciou:

1. bolesti po samotnom úraze (operácii)
2. bolesti po mesiacoch až rokoch od úrazu (operácii)
3. kompletne bez bolesti

Teraz si tieto tri scenáre rozpíšeme, aby bolo úplne jasné, že nič na našom tele nevzniká náhodne, nič sa len tak nestane a zlé držanie tela nie je príčinou bolestí. Je len jedným z rizikových faktorov, podobne ako je tomu s nadváhou a sedavým spôsobom života. Ja viem, že za tieto faktory sa schováva veľa fyzioterapeutov a určia ich za príčinu bolestí, ale verím, že fyzioyoga dvojičky vám ukážu, že príčina je iná.

1. Bolesti po samotnom úraze sú spojené s poškodením tkanív a samozrejme cítime aj bolesť. Každý vnímame túto bolesť ináč a takisto si ju každý z nás rozdielnym spôsobom interpretujeme. Bolesť je v tejto fáze čerstvého poškodenia úplne prirodzená a normálna. Naším cieľom je bolesť tíšiť cez rôzne fixácie, polohy, náplaste, lieky a iné spôsoby. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité vedieť aj v tejto fáze bolesť stlmiť, pretože jedine vtedy dochádza ku regenerácii. Ak máme bolesť, naše telo je v nastavení sympatiku, čo znamená útek alebo útok a vtedy sa všetko veľmi pomaly alebo vôbec nehojí. Na regeneráciu potrebujeme dostatočné prekrvenie, ktoré je kvalitné v nastaveni vazodilatácie, teda vtedy keď sú cievy voľné a nie stiahnuté. Takže prvou dôležitou vecou je tíšenie bolesti, aby sa začali tkanivá hojiť. Druhým dôležitým faktorom je uvedomenie, že každá bolesť je dočasná a aj táto prejde. Strach je jedna z emócii, ktorá spúšťa bolesti opakovane a je viac ako možné, že sa začneme točiť v kruhu chronickým bolestí, ak jej dovolíme ovládnuť nás, náš život a zmýšlanie. Začala som hlavou, pretože po vyše 20 rokoch praxe vo fyziotepii si naozaj myslím, že práve tá naša hlava rozhoduje o tom, ako rýchlo a kavalitne prebieha regenerácia. Čo sa týka našeho tela, je viac ako vhodné sa stále hýbať, tak, ako to naše telo dovoľuje v tom danom čase a priestore. Ak máme zranené a zafixované kolene, je vždy možné hýbať sa s inými časťami tela. Ak máme naopak problém s ramenom, vieme sa prechádzať a cvičiť s dolnými končatinami. Proste vždy je možné niečo robiť, pokiaľ sa rozrávame o lokalizovaných zraneniach. Polytraumy a celkové stavy sú úplne iná vec. Je dôležité povedať si ešte, kedy naše telo naozaj potrebuje úplný oddych…je to pri bakteriálnych alebo vírusových ochoreniach. Úrazy si nevyžadujú úplný kľud a totálne nič nerobenia. Po úraze môžeme robiť korekčné cvičenia, teda jeden sval uvoľňovať a druhý aktivovať, ale samozrejme len ak je to možné bez bolesti. Pomocou fyzioyoga dvojičiek vieme zabrániť vzniku kompenzácii, ktoré môžu ale aj nemusia spúšťať svalové dysbalancie v budúcnosti. Nakonie len jednu dôležitú vetu : ” Regenerácia tkanív ide ruka v ruke s prekrvením a časom, na všetko je potrebný čas a látky, ktoré hoja, tie máme v krvi. “
2. Bolesti po mesiacoch až rokoch od úrazu patria už medzi bolesti chronické alebo neuroplastické. To znamená, že ich vnímame veľmi intenzívne, ale neni žiadne prítomné poškodenie tkanív, tak ako tomu bolo vo fáze akútnej. Prečo potom pociťujeme bolesť? Ak sú bolesti po úraze dlhšie ako 6 mesiacov, vo väčšine pripadov je to tiež len návyk našeho pána Mozgu na bolesť. Došlo k nejakej chybe medzi receptorom, CNS a efektorom. Všetko to súvisí s mechanizmom úrazu alebo operácie, pričom podobný pohyb alebo situácia vie spustiť bolesti bez vonkajšej príčiny. Toto uvedomenie je pre mňa prelomové a myslím si, že dokáže zmeniť životy mnohým ľuďom s dlhodobými chronickými bolesťami. Ak je teda prítomná bolesť dlhšie ako 6 mesiacov, hľadajme spúšťač v jazve, úraze a pohybe, ktorý sme vtedy robili.