Chodíte v šľapkách a šúchate pri tom nohami, lebo vám šľapky nedržia pevne na nohe? Alebo ešte lepší “challenge” je, ak je jedna z nich voľná a šúchate viac len tou stranou 🙂
Ja som si vybrala ten druhý challenge na ľavej nohe.
Po dlhšom čase (asi po 5 týždňoch) som bola celý deň na nohách a chodila. Stála som pri pacientoch, odovzdávala karty do kartotéky, hľadala stratených klientov po inštitúte, proste celý deň na nohách. Po piatich týždňoch voľnejšieho režimu to bolo pre môjho pána Mozga nové, a tak som večer cítila bolesť na vonkajšej strane lýtka spredu aj zozadu pri chôdzi. Samozrejme, ako väčšina z nás som si to nevšímala. Až kým sa večer k tomu pridala ťahavá bolesť pri každom pohybe v bedrovom kĺbe, hlavne, keď som sa chcela otočiť v posteli alebo jednoducho vstať z ľahu do sedu. Normálne som si musela pomôcť rukami, aby som pohla nohou do flexie a addukcie.
To som už vedela, že moje telo mi naznačuje, aby som niečo zmenila, lebo stále to bola taká bolesť, ako ja popisujem slovom svalová, ešte bez nejakej štrukturálnej zmeny. Len bolesť poukazujúca na zmenu funkcie – teda funkčná.
V hlave som si začala prehrávať celý deň a hľadať príčinu. Niečo nové, nejaký úraz, narazenie, podvrtnutie, zlé došľapnutie alebo proste niečo, čo mohol pán Mozog vygenerovať ako ohrozenie a traumu.
A vtedy som začula to moje šúchanie ľavou nohou. Myslím si, že keď som išla zavolať klienta do čakárne, bolo viac počuť moje šuchoty ako jeho meno.
Čo sa z pohľadu biomechaniky stalo pri šúchaní ľavou šľapkou počas pracovného dňa fyzioterapeutky?
Pri šuchotkaní som mala dosť problém používať palec a oporný bod okolo prvého metatarzu na ľavej nohe. Samozrejme som sa odrážala len cez vonkajšiu stranu nohy a prstov, čo sa prejavilo bolesťou lýtka. Pri chôdzi som pozabudla používať m. tibialis posterior. Veselo som si aj napriek bolesti v lýtku šuchotkala ďalej. Tak sa bolesť zreťazila do jedného z priťahovačov m. adductor magnus, ktorý sa mi pripomenul bolesťou večer pri otáčaní sa.
Nejako som sama seba vyšetrila 🙂 Tlačila som pri testoch proti stolu a hľadala neurálne prepojenie dvoch funkčne slabých svalov.
Zistila som, že oba tieto svaly mali zvýšené napätie a znížený test. Pri kontakte na seba reagovali. Pri ďalšom testovaní mi vyšiel adduktor magnus facilitovaný a m. tibilalis posterior inhibovaný. Hm… prečo asi? Žeby to bolo to moje šuchotanie vonkajšou stranou nohy pri chôdzi?
Naschvál som počkala jeden deň, aby som videla vplyv korekcií na moje telo a stav. Preto píšem príbeh až dnes ráno. Korekcie som robila 4 krát denne a dnes necítim vôbec nič. Bolesť na oboch miestach je úplne preč.
Čo som urobila?
Na rolleri som si uvoľnila adductor magnus a následne som v stoji s nohou vytočenou dovnútra robila také dvíhania sa na špičkách s uvedomením si kontaktu palca s podložkou. Každá korekcia trvala asi 3 minúty a hravo som to zvládla aj medzi 15 klientami. Samozrejme, šľapky som nechala doma a obula si tenisky.
Čo z tohto vyplýva, alebo aký je záver príbehu o šúchajúcej fyzioterapeutke?
Nie je šľapka ako šľapka 🙂 🙂 🙂
Šľapka, ktorá nedrží pevne na nohe, nám nedovolí efektívne odvíjanie nohy z podložky a my sa snažíme udržať topánku na nohe hlavne prstami, ktoré ohýbame a celú nohu supinujeme (rotujeme von). Týmto zapájame svaly nohy asymetricky a cez fasciu sa prenáša daná dysfunkcia do iných segmentov.
Zvážite nosenie šľapiek, ktoré fixujú nohu len prúžkom medzi palcom a ukazovákom? To sú majstri vo svete šúchania.
