Medzistavcové platničky dokážu pekne vytrápiť a myslím, že je tu medzi nami dosť takých, čo sme ich silu pocítili v plnom rozsahu a nebolo to naozaj nič príjemné.

Niekedy sa medzi sebou nazývame platničkári, ale mne sa to nepáči, pretože by som bola veľmi rada, kedy aj s poškodenou medzistavcovou platničkou mal život svoje čaro, farebnosť a kvalitu.

Bohužiaľ, je to väčšinou presne naopak, a preto som sa rozhodla napísať tento článok, ktorý odhalí pravdu o platničkách, odstráni niektoré mýty a dodá odvahu mnohým z vás.

Verte mi, aj s poškodenou platničkou sa dá hýbať a športovať, priam by som napísala – MUSÍME SA HÝBAŤ!!!

Rozmýšľala som, ako to všetko čo najjednoduchšie napísať a preniesť do praxe, a vybrala som si spôsob cez mýty a polopravdy o medzistavcových platničkách a pohybe.

Na začiatok si povieme niečo o anatómii platničiek, aby ste čo najlepšie pochopili ďalšie polopravdy o nich a premenili ich na pravdy podložené anatómiou a biomechanikou.

Medzistavcové platničky vypĺňajú priestor medzi stavcami, presnejšie povedané medzi telami stavcov. Poškodenia platničiek sa stávajú hlavne v driekovej a krčnej chrbtici, preto sa zameriam na platničky v týchto častiach. Drieková chrbtica, rovnako ako krčná, je fyziologicky zakrivená v lordóze, čo znamená, že váha tela a záťaž je viac na zadnej strane tela stavca. Príroda spolu s naším telom sú mocní čarodejníci, preto aj telo stavca spolu s výbežkami stavca sa prispôsobilo tomuto zaťaženiu tým, že sa v nich vytvorili také vlákna, ktoré nazývame trabeculae. A tie sú silnejšie v zadnej časti. Úlohou tých trabeculae je odolávať záťaži, a predstavte si, že na prednej stene stavca vieme zniesť až 600 kg záťaž a na zadnej dokonca až 800 kg. Veru až takto silná je naša chrbtica, pokiaľ má fyziologické zakrivenia. Už len stratou jednej z kriviek sa percento pružnosti našej chrbtice rapídne znižuje, a čím sa krivky odchyľujú viac od fyziológie, o to viac sa stávame tvrdí, nepružní a ľahko zraniteľní.

A tu sa dostávame ku platničkám, ktoré nasledujú pohyb našich stavcov, ale len keď je chrbtica v neutrálnom nastavení, teda lordóze driekovej a krčnej chrbtice. Keď sa ohýbame dopredu a dozadu (flexia a extenzia chrbtice), sprevádzajú náš pohyb tzv. facetové kĺby, ktoré sa nachádzajú medzi jednotlivými stavcami a hrajú dôležitú úlohu pri bolestiach chrbtice a bývajú často zablokované.

Preto prvý mýtus je o podsadzovaní panvy počas cvičenia jógy.

Podsadenie panvy, teda v reči fyzioterapie je to retroverzia panvy, ťahá kostrč do kontranutácie, teda dovnútra panvy, čo vyrovnáva driekovú chrbticu. Keďže už viete, že lordóza driekovej chrbtice je základ, a že platničky sa efektívne zapájajú do pohybu len v neutrále, tak je jasné, že podsadzovaním panvy si viac škodíme ako pomáhame. Fyzioyoga preto používa pri výraznej hyperlordóze LONOVÚ KOSŤ KU PUPKU, čím sa zapojí do korekcie spodné brucho bez podsadenia panvy. Ako druhé schovávame rebrá (alebo ich posúvame nadol). Keď spojíme rebrá a pokyn lonovej kosti ku pupku, vzniká fyzioyoga koláčik, ktorý sa snažíme piecť v silových pozíciách, kde je potrebná stabilita stredu tela. Ak však viete, že hyperlordóza nie je váš prípad, práve naopak, je vaša chrbtica vystretá ako palica, lonovú kosť ku pupku ťahať netreba. Ak by ste podsadili panvu, ako sa to kedysi veselo učilo (a možno ešte stále niekde aj učí), idete naozaj proti anatómii.

Dôležitá veta z tohto odseku je: “Lordóza driekovej chrbtice musí proste byť, jedine vtedy vieme šťastne žiť.”

Určite tu teraz vzniká otázka: ” No dobre, ale čo teraz v iných pozíciách, napríklad bojovník, doska, pes tvárou dole, trojuholník atď.?”

Odpoveď je, že presne to isté ako som písala predtým, lordóza musí byť a duplom, ak v pozíciách robíme výdrž.

Len si prosím nezamieňajme hyperlordózu za lordózu, preto by bolo fajn prečítať si článok o neutrálnom nastavení driekovej chrbtice a dám vám sem aj rýchly preklik na neho.

Neutrálne nastavenie driekovej chrbtice

Poďme na štruktúru platničky, z čoho vyplýva ďalší mýtus.

Platničky sa skladajú z fibrózneho obalu (anulus fibrosus) a z jadra, ktorého základ tvorí elastín (nucleus pulposus). Obe tieto časti sa navzájom dopĺňajú počas sebaregulačného mechanizmu platničky, ktorý máme všetci. Fibrózny obal obsahuje vlákna, ktoré sa takisto prispôsobili tomu, čo naše telo potrebuje a reagujú na pohyb jadierka počas pohybu. Keď sa ohneme v trupe do strany (lateroflexia), lebo máme napríklad na jednom ramene zavesenú ťažšiu jógamatku, tak jadierko sa posúva do jednej strany a vytvára samoreguláciu záťaže na platničku. Ale jedine v neutrálnom nastavení. Jadierko je z elastínu a vody, elastín nemá rad trakcie. Myslím tým také strojové trakcie. Preto fyzioyoga neodporúča vešať sa kadetade, ale namiesto takejto trakcie využíva pozíciu dieťaťa s kolenami naširoko ako možnosť natiahnutia chrbtice. Ja viem, že mnohí z vás si teraz hovoria, že ale mne je omnoho lepšie, keď sa zavesím. A áno, mnohým aj bude, a to sú práve tí, ktorí majú zablokované aj facetové kĺby. Vtedy strojová trakcia pomáha fantasticky. Manuálne formy trakcie, ktoré robia fyzioterapeuti sú úplne v poriadku aj pre ľudí s poškodením platničiek.

Odpoveďou na druhý mýtus je: “Naťahuj sa prirodzene a nie ako na škripci, veď to je predsa forma mučenia, tak sa nemuč.”

Tretím mýtom je stará známa veta, že platničky vyskakujú. To presne akokeby ste mali doma žabu a každý deň ju bozkávate, no fakt sa nepremení na fešiho. Ani platničky sa proste nerozhodnú vyskočiť z radu stavcov, jednoducho to nie je možné. Takže ak vám nejaký masér povie len cez dotyk, že máte vyskočenú platničku a on vám ju zatlačí naspäť, utekajte ako môžete z jeho stola. Platničky nevyskočia, ale ten elastínom tvorený nucleus praskne a môže sa “rozprestrieť” vo vnútri anulus fibrosus (obal) alebo až platničku “oduje”. Takáta odutá platnička môže vytvárať tlak na koreň nervu, ktorý vychádza z každého segmentu alebo dozadu na našu miechu. Platnička nevie vyskočiť, ona je naozaj mohutne pripevnená k telu stavca. Platnička vie ale zmeniť svoj tvar a vtedy spôsobuje problémy.

Štvrtým platničkovým mýtom je, že platnička tlačí na nerv (ja som to vyššie tiež spomenula, aby ste to celé postupne pochopili, nie nepomýlila som sa).

Je to polopravda, pretože v takom prípade by ste mali bolesti stále bez prestávky, pretože by tam bol útlak nervu a ten vie riadne bolieť, no a časom by aj “odumrel”. Takto to však väčšinou nie je. Pri poškodení platničiek (buď protrúzia, dehydratácia alebo hernia) sú bolesti tak všelijako, pri nejakom pohybe, po športe, po dlhom sedení, ale nie sú stále. To znamená, že ten tlak tam nie je stále. Čo to teda vlastne tlačí? A vytvára bolesť? Je to opuch (edém), ktorý vzniká po dráždení toho miesta alebo ako reakcia na nejaké pohyby. Edém je vlastne zápal a zápal je prvým krokom ku regenerácii a hojeniu. Keď je prítomný zápal, tak platnička je opuchnutá, tým pádom väčšia a tým pádom väčší tlak na všetky okolité štruktúry!!! Nie len na nerv. A tu je pes zakopaný… Každý z nás by mal porozmýšľať, čo tá moja platnička neznáša. Je fajn vytvoriť si kamarátstvo s platničkou a zbytočne ju nedráždiť nejaký čas, lebo ona sa správa presne ako taká odporná hysterická suseda. Oplatí sa s ňou byť zadobre, potom nám dá pokoj.

Najčastejším pohybom, ktorý tá hysterická suseda nemá rada, je predklon. Predklonov je v jóge habadej a stále dokola a opakovane a výdrže v paščimóttánásane. Uf, to fakt suseda neznáša. Keďže verím, že ste si prečítali aj časť nad týmto odsekom, viete, že platničkám je najlepšie v neutrálnom nastavení. A naozaj verím, že už nikoho z vás platničkárov neuvidím v predklonoch s chrbtom, ktorý ja nazývam Quasimodo. Quasimodo si s hysterickou susedkou moc nerozumejú.

Piatym mýtom je, že plávanie pomáha na platničky.

Vo väčšine prípadov bolestí krížov je cesta rovnaká, pár dní doma, potom lekár, niekedy lieky a niekedy infúzky a dni plné bolesti. Bolesť je len jedna vec, ale tie emócie, ktoré sa s ňou spájajú, sú druhou dôležitou zložkou celého procesu regenerácie. Bola by som veľmi rada, ak by si si uvedomil/a, že to nie je Tvoja chyba, neurobil/a si nič zlé, proste to teraz takto malo byť. Čím viac s tým budeš bojovať, tým viac sa regenerácia bude vzďaľovať, pretože naše telo sa regeneruje a hojí v parasympatikovom nastavení, čo je úplny opak fight or flight reaction (boj alebo útek reakcia).

Prečo?

Na regeneráciu treba prekrvenie. Keď si vo fight or flight reaction, cievy sú naopak stiahnuté, a s tým súvisí aj tvorba ostatných hormónov, vtedy nedochádza k prekrveniu a ani k regenerácii. Ja viem, že v stave, keď nás niečo bolí, chceme, aby to hneď prestalo. To však nie je vždy možné, ale každá bolesť prejde.

Prečo tu spomínam plávanie? Pretože v nastavení, že urobím všetko, aby to prestalo, sme ochotní urobiť fakt všetko a veríme všetkému. Najčastejší šport, ktorý lekár odporučí s poškodením platničiek, je plávanie. Plávanie však naše platničky nevyživuje a neregeneruje. Je to super šport, je perfektné plávať, ale naše platničky potrebujú práve aktiváciu svalu, ktorý sa volá psoas a ten sa najlepšie prejavuje počas chôdze. Takže ak chceš pre seba niečo urobiť, nepotrebuješ na to bazén a plavecké okuliare, ale tenisky a slnečné, choď do prírody, okolo domu, proste pohni zadkom. Týmto dopraješ platničkám prirodzenú regeneráciu.

A ako je to s behom?

Ak máš poškodené platničky bez artrózy facetových kĺbov, beh je fajn. Ale ak je tam opotrebovanie, tak Ťa beh bude bolieť, preto odpoveďou na otázku je: “IT DEPENDS” (záleží od).

Odpoveďou fyzioyogy na tento mýtus je, že KIS (keep it simple), nesadaj do auta, necestuj do plavárne, daj si tenisky, sluchátka do uší a choď na prechádzku, postupne beh a nordic walking. Ja viem, že to znie veľmi jednoducho, ale také je fungovanie nášho tela – ĽUDSKÉ TELO = KIS.

Šiestym mýtom je, že kľud je na platničky najlepší.

Poznáš to, bolí Ťa chrbát, prestaň chodiť do fitka, umývať okná, cvičiť jógu, proste prestaň “žiť”, šetri sa. Za mna jediná vec, kedy máme zaľahnúť na gauč a ležať, je vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Určite k tomu nepatrí ochorenie pohybového aparátu. Vždy sa dá niečo robiť. Samozrejme nepíšem o polytraumách, ale o bežných bolestiach a poraneniach pohybového aparátu.

Ty už odpoveď vieš, lebo je to stále dokola o tom istom.

Prekrvenie, prekrvenie, prekrvenie = hojenie.

Keď z práce presadneme na gauč a takto fungujeme nejaký čas, bolesti budú možno menšie, ale akonáhle sa začnete zase hýbať, bum bác, je to naspäť a vzniká otravný kruh šetrenia sa, začiatok cvičenia a zase tá istá bolesť, a zase šetrenie, zlepšenie, začiatok cvičenia a bolesť.

Nie, nie, tomuto sa chceme vyhnúť, do tejto špirály sa nechceme dostať.

Fyzioyoga ponúka cvičenia a zostavy pozícií už od začiatku bolestí, dáva Ti pohľad na liečbu trošku iným spôsobom, a kľud to nie je. Ver mi, vždy sa dá niečo robiť, aj keď je to len jedno cvičenie, aj to nás časom posunie k ďalšiemu a takto si vytvárame návyk, prekrvenie, hojenie.

Siedmym mýtom je, že doplnky výživy na regeneráciu nervov pomáhajú a len ich užívaním sa zbavíte bolesti.

Zase je to polopravda, pretože niektoré doplnky sú naozaj super a pomáhajú, ale jedine na miestach, kde sa dostane naša krv, teda kde to “žije”, kde je prekrvenie, kam ide naša energia.

Myslím si, že som sem napísala už množstvo teoretických informácií o platničkách, o tom, ako to funguje smerom ku našej anatómii a prirodzenosti. Naše telo ma obrovské regeneračné schopnosti, ale potrebuje na to čas, priestor a v dnešnej dobe už aj sedliacky rozum.

Verím, že už tieto informácie posunú Tvoj komfort zo života na vyššiu úroveň a po prečítaní ďalšieho článku, ktorý dám na stránku hneď za týmto na budúci týždeň, získaš KIS pochopenie a schopnosť zvládnuť platničky tak, aby ste sa skamarátili a žili spolu šťastne ako v rozprávkach, kde sa piesok lial a vody sypala.

Tešíš sa na ďalší článok?

Napíš mi mail a veľmi rada odpoviem na všetky Tvoje otázky, ak budem vedieť.

nada@fyzioyoga.sk