Ja viem, že je to už taká otrepaná fráza „kvalita nad kvantitou“, ale ono to naozaj platí aj pri pohybe. V podstate to platí pri všetkom, čo opakovane robíme, pri všetkom, čo robíme dlhšie. Patrí k tomu šport, bežné denné aktivity a samozrejme aj práca. Patria k tomu vzťahy a náš spoločenský život.
Venujme sa športu a fyzioterapii, v našom prípade FYZIOYOGE. V jógovej praxi sa opakujú predklonové, záklonové, úklonové a rotačné pozície. Pokiaľ sa naučíme praktikovať jógu od začiatku fyziologicky a bez bolesti, naučíme sa ako pohyby správne vykonávať s príjemným pocitom, tak telo nemá dôvod nato, aby nám pripomínalo, že niečo robíme spôsobom, ako sa mu nepáči. Cez bolesť s nami telo len komunikuje a hovorí nám „toto zmeň“ . Ostatné je na nás, či sa započúvame, porozmýšľame, vyhľadáme pomoc a zmeníme to. Alebo si zo začiatku malú bolesť nebudeme všímať, veď ona prejde….. zase sa ale vráti, ale veď zase prejde a takto dokola. Hmmmm, čo ale robíme nášmu telu, keď ho nepočúvame? Telo si začne hľadať spôsoby, ako sa hýbať bez bolesti, spôsoby, ako bolesť objísť, teda hľadá kompenzácie, ktoré obaľujú prvotný problém ako cibuľa obalmi svoj stred. Po čase je kompenzácii toľko, že každú chvíľu bolí niečo iné, ale príčina je stále len jedna jediná. Tá, ktorú sme podcenili hneď na začiatku.
Je jedno pekné prirovnanie rodičov a detí – ako príčina a kompenzácie. Ak sa rodičia medzi sebou hádajú, ich deti sú z toho nespokojné, nešťastné a majú problémy. Keď pošlú rodičia svoje deti k psychológovi, možno bude dočasne pokoj, ale problémy detí sa vrátia. Ak si vyriešia problém rodičia a prestanú sa hádať, deti sa tiež ukľudnia. Rodičia sú príčina a deti následok. A takto to je s príčinou bolesti a kompenzáciami.
Dôležité je sledovať, čo sa nám v živote opakuje.
Dôležité je všimnúť si, či necítime bolesť po hodine jógy alebo deň po nej.
Dôležité je zistiť, ktorý pohyb nám spôsobuje nepríjemný pocit v bežnom živote? Je to sedenie, státie, ležanie, predklon…..?
Aké otázky si kladieme?
- Kde nás to bolí?
- Čo nám bolesť provokuje? Čo bolesť vyvoláva?
- Čo nám od bolesti pomáha? Čo bolesť znižuje?
Kladenie týchto jednoduchých otázok funguje ako kompas, ktorý nás smeruje priamo k miestu a príčine bolesti, teda k tomu stredu. Úprimné odpovede bez zahmlievania odhalia aj zabudnuté a prehliadané problémy.
Každý sme iný, každý sme jedinečný, každý sme navyknutý robiť pohyby nejakým typickým spôsobom, preto príčin bolesti a tým možností terapie je veľmi veľa. A každý si to vieme sám na sebe odskúšať, veriť v seba a v to, že to zvládneme.
Ja verím, že moja webová stránka Vám pomôže upriamiť pozornosť na kvalitu pohybu, pomocou ktorej sa preklenieme aj do kvantity, ale ruka v ruke s kvalitou.
Je to ako so šoférovaním, na začiatku je pre nás komplikované aj točiť volantom, aj hádzať smerovky, aj radiť rýchlosť, aj pozerať okolo aj trúbiť. Ale postupom času, keď sa to naučíme, ani nerozmýšľame nad tým, že hádžeme smerovku či točíme volant, proste ideme. TOTO SA VOLÁ AUTOMATIZMUS.
Ak sa naučíme od začiatku všetko správne, tak aj automatizmus bude správny. Ale ak základy budú založené na kvantite a nie kvalite, aj automatizmus bude povrchný.
Mozog je úžasný, riadi všetko na našom tele, ale je aj lenivec prvého stupňa – vyberie si vždy to naučené, to automatické. Bude to robiť dovtedy tak, kým nezapojíme do pohybu vedomie a mozog. Vedomým pohybom ukázať nový automatizmus a prepísať pohybový návyk.
Celý náš život je o návykoch, malinkých opakovaných návykoch, ktoré formujú všetko. Dlho nevidíme, čo návyky vytvárajú, až po nejakom čase sa to ukáže. Je to ako s bambusom. Predtým, než ho vidíme nad zemou, vytvára si bambus roky koreňový systém, bez ktorého by nebolo možné vyrásť nad zem.
Prosím, pozerajme sa takto aj na kvalitu pohybu, vytvorme si základ, z ktorého vyrastie nádherná a stabilná kvetinka, ktorá nebude len dobre vyzerať, ale aj hodnotne fungovať.
Postavme kvalitu nad kvantitu.
